Nedávno svetom preletela informácia, že v USA bola schválená prvá vakcína pre hmyz, a to konkrétne pre včely. Táto vakcína má za úlohu ochrániť včelstvo pred chorobou, ktorá sa u nás nazýva mor včelieho plodu. Túto chorobu spôsobuje baktéria Paenibacillus larvae.

Táto malá mrcha je nočnou morou pre včelárov, preto že ak sa objaví v úli tak to často končí pálením celých včelích rodín a neraz musí zhorieť aj celá včelnica.

Spoločnosť DALAN ANIMAL HEALTH sľubuje včelárom pomoc, a to v podobe vakcíny s názvom Paenibacillus Larvae Bacterin.

Poďme sa teda bližšie pozrieť na tento “zázrak“ . Úplne na začiatok ja dôležité zdôrazniť fakt, že americký orgán USDA ( Animal and Plant Health Inspection Service) síce udelil licenciu pre túto vakcínu, ale len podmienečne, a to z dôvodu, že pre túto vakcínu nebola zatiaľ dostatočne preukázaná jej účinnosť.

Tento typ vakcín funguje u cicavcov (takže aj ľudí) tak, že deaktivovaný patogén ( v tomto prípade mŕtvu batériu Paenibacillus larve ) dopravíme do organizmu živočícha a vystavíme ho imunitnému systému. Vďaka tomu, že je patogén deaktivovaný a nemôže sa množiť má imunitný systém dosť času na to, aby ho rozpoznal a vytvoril v organizme protilátky. Neskôr, keď príde na lámanie chleba a do organizmu sa dostane skutočný živí patogén, protilátky na neho už čakajú a zneškodnia ho skôr, ako sa stihne rozmnožiť na narobiť paseku.

Problém bol v tom, že včela dozaista nepatrí medzi cicavce, ale patrí medzi hmyz. Aj hmyz má samozrejme imunitný systém, ale ten funguje inak, ako pri cicavcoch a nevytvára si protilátky, ktoré môže neskôr použiť. Konkrétne pri včelách by sme ho mohli dokonca rozdeliť do dvoch skupín, a to sociálny imunitný systém a fyziologický imunitný systém.

Nástroje sociálneho imunitného systému sú napr. vylúčenie alebo dobrovoľný odchod chorého jedinca z úľa, mumifikácia votrelca v úli atď.

Fyziologický imunitný systém včiel sa prejavuje napríklad tak že pri bakteriálnej infekcii včely produkujú antibakteriálne proteíny, ale sa zhluknú do kopy, a tak vytvoria fyzickú bariéru pre votrelca.

Predtým sa predpokladalo, že hmyz nemá žiadnu dlhotrvajúcu imunitu.

Avšak v poslednom desaťročí vedci objavili, že hmyzí imunitný systém je zložitejší ako si mysleli.

Výskum ukázal, že aj hmyz dokáže prenášať informácie z generácie na generáciu

prostredníctvom mechanizmu nazývaného Transgenerational Immune Priming alebo TGIP.

Prvý krát demonštroval tento mechanizmus v roku 2014 pán Hernándes López.

Vo svojej štúdií publikoval, že po injekčnom podaní mŕtvej baktérie Paenibacillus larve včelej kráľovnej malo jej potomstvo, ktoré bolo priamo vystavené sporom tejto baktérie o 26 % vyššiu mieru prežitia.

Vtedy ešte nevedel ako tento mechanizmus funguje. Až o rok neskôr dvaja výskumníci Salmela a Freitak z Uneversity of Helsinky zistili, že za tým stojí bielkovina vaječného žĺtka Vitellogenín (Vg).

Vďaka nej sa prenáša imunita na ďalšie generácie.

.Aj na základe tohto objavu mohla spoločnosť Dalan vyvvinúť vakcínu.

Našťastie pri tejto vakcíne nemusím včeliu kráľovnú po úli naháňať s injekčnou striekačkou.

Aplikuje sa tak, že sa pridá do cukrového cesta a to sa dá do klietky spolu s matkou.

Výrobca odporúča urobiť cesto z práškového cukru a kukuričného sirupu v pomere 1 ku 7,5.

Následne sa do 300 g cesta pridá 6 ml  vakcíny

Na jednu dá sa používa 6 g cesta s vakcínou. Matka spolu s cestom sa zaklietkuje na 8 dní a potom sa už môže premiestniť do včelstva .

Dnes už je v USA preukázané, že táto vakcína včelám neškodí a nemá ani vplyv na kvalitu medu. Na preukázanie jej účinnosti stále prebiehajú štúdie.

Aj v EU sa už začal schvaľovací proces a momentálne prebiehajú pre – klinické skúšky.

Spoločnosť Dalan nie je jediná ktorá vyvíja vakcíny pre včely sú t aj iné spoločnosti, ktoré vedú výskum v tejto oblasti.

Ostáva nám len dúfať, že sa účinnosť týchto vakcín preukáže a my získame ďalší spôsob ako pomôcť našim kamoškám v ich ťažkej práci.