Výmena kolónií je prirodzeným faktorom v chove včiel, keďže včelie kolónie sa prirodzene starnú a umierajú. Avšak počas posledného desaťročia americkí včelári hlásili vysoké úmrtnosti, čo znamená, že musia nahrádzať viac kolónií, aby udržali svoje včelnice. V snahe pochopiť príčinu sa vedci zamerali na vonkajšie stresové faktory ako sú napr. choroby, parazity, pesticídy  a zlá výživa.

Toto je prvá štúdia, ktorá ukazuje celkový pokles životnosti medonosnej včely, ktorý potenciálne nezávisí od vonkajších stresových faktorov, čo naznačuje, že životnosť včiel môže ovplyvňovať včiel. Štúdia bola publikovaná 14. novembra 2022 v časopise Scientific Reports.

„Oddeľujeme včely od kolónie tesne predtým, ako sa stanú dospelými, takže čokoľvek, čo znižuje ich životnosť, sa deje predtým,“ povedal Anthony Nearman, doktorand na Katedre entomológie a hlavný autor štúdie. „Týmto sa otvára možnosť genetického komponentu. Ak je táto hypotéza správna, ukazuje to aj na možné riešenie. Ak by sme dokázali izolovať nejaké genetické faktory, možno by sme mohli chovať dlhšie žijúce medonosné včely.“

Nearman si prvýkrát všimol pokles životnosti počas štúdie s profesorom entomológie Dennisom van Engelsdorpom na štandardizovaných protokoloch pre chov dospelých včiel v laboratóriu. Replikujúc predchádzajúce štúdie, vedci zbierali včelie vajíčka z včelích úľov, keď boli vajíčka 24 hodín pred vyliahnutím.

Zozbierané vajíčka sa vyliahli a odchovali v  inkubátore a potom ako dosiahli dospelosť boli držané v špeciálnych klietkach.

Nearman hodnotil účinok doplnenia stravy včiel v klietke, aby lepšie napodobňoval prírodné podmienky, keď si všimol, že bez ohľadu na stravu bola stredná dĺžka života jeho včiel v klietke polovičná ako v prípade včiel v klietke v podobných experimentoch v sedemdesiatych rokoch. . (17,7 dňa dnes oproti 34,3 dňa v 70. rokoch.) Vtedy ho napadlo podrobnejšie si preštudovať publikované laboratórne štúdie za posledných 50 rokov.

„Keď som nakreslil životnosť v priebehu času do grafu, uvedomil som si, wow, v skutočnosti sa deje tento obrovský časový efekt,“ povedal Nearman. „Štandardizované protokoly pre chov včiel medonosných v laboratóriu neboli v skutočnosti formalizované až do roku 2000, takže by ste si mysleli, že dĺžka života bude dlhšia alebo nezmenená, pretože sa v chove včiel zlepšujeme, však? Namiesto toho sme videli zdvojnásobenie úmrtnosti.

Hoci laboratórne prostredie je veľmi odlišné od kolónie, historické záznamy o včelách chovaných v laboratóriu naznačujú podobnú dĺžku života ako včelstvá kolónie a vedci vo všeobecnosti predpokladajú, že izolované faktory, ktoré skracujú dĺžku života v jednom prostredí, ju skrátia aj v inom. Predchádzajúce štúdie tiež ukázali, že v reálnom svete kratšia životnosť včiel zodpovedá kratšiemu času hľadania potravy a nižšej produkcii medu. Toto je prvá štúdia, ktorá spája tieto faktory s mierou úbitku  kolónií.

Keď tím modeloval účinok 50% skrátenia životnosti na včelnicu, kde sa stratené kolónie každoročne nahrádzajú, výsledná miera strát bola okolo 33%. To je veľmi podobné priemernej miere prezimovania a ročných strát 30 % a 40 %, ktorú uvádzajú včelári za posledných 14 rokov.

Nearman a vanEngelsdorp poznamenali, že ich včely chované v laboratóriu by mohli byť vystavené nejakému druhu nízkej úrovne vírusovej kontaminácie alebo vystavenia pesticídom počas ich larválneho štádia, keď hniezdia v úli a kŕmia ich robotnice. Včely však nejavili žiadne  príznaky týchto expozícií a gén “dlhovekosti“  už bol preukázaný u iného hmyzu, ako napr. vínne mušky.

Ďalšími krokmi pre výskumníkov bude porovnanie trendov v dĺžke života včiel medonosných v USA a v iných krajinách. Ak zistia rozdiely v dlhovekosti, môžu izolovať a porovnať potenciálne prispievajúce faktory, ako je genetika, používanie pesticídov a prítomnosť vírusov v miestnych včelniciach.